Koľko času ostáva?

• Osoba: normálna, reálna, cítiaca, smútiaca
• Kedy pôsobí: od teraz až navždy ak chceš, predvedie ti súkromne číslo
• Čo urobil: krv za nechtami, hnisajúce rany, prebité telo...asi to bolelo
Pľuvanec na tvári, potupa , krivý súd...nespravodlivo!nespravodlivo!nespravodlivo! Lenže potom chlapík vstal a vojnu, čo vyhral ti dal.
Zlúpal si všetky chrasty,teraz je mr dokonalý.
• Prečo? Nikdy nepochopíš! Aj keby si sa poondel nepochopíš dokonalosť lásky
• Čo s tým? Trochu sa ti rozjasní, keď sa pozrieš a nevyplašíš sa z toho čo robí teraz. Vyskočí ti studený pot, náhle ťa zamrazí, pomyslíš na smrť a vzápätí na život !NA ŽIVOT!, vybuchneš a odznova sa poskladáš, všetko bude o niečom, keď to bolo o ničom a keď to bolo o niečom, zistíš, že nebolo, že až teraz je: keď HO stretneš!
• Ako to spraviť? Jednoducho: Chcem ťa Ježiš! A ako veľmi ho chceš, tak silno zakrič a suseda, čo ťa ohovorí je trápna oproti tomu, pre čo si sa práve rozhodol
• Napríklad ja: odkedy ho mám, viem, že nie je nič viac
• Prečo to hovorím: viem, že tak veľmi chce, aby ťa mohol MILOVAŤ
• Aký sú ľudia, čo s ním žijú?: majú štýl, majú cieľ, majú silu, majú odvahu, majú chuť, majú viac... , poznajú svoju cenu = majú Ducha

.....ked nahodou nemate svoju oblubenu pesnicku, tak tu je odporucanie. nie som na take sladkosti, ale toto je tak prirodzene sladko-pekne...mnamky

Och, práve mám za sebou obdobie, ktoré môžem pokojne nazvať smutné, ťažké alebo čojaviem. Bolo mi fakt, fakt zle. Tak, že som skoro celú noc preplakala a ráno som mala oči napuchnuté, ako mesiačiky z pomaranča...no, fakt nechutné, keď sa človek cíti pod psa a ešte tak aj vyzerá. V ten deň som mala v pláne ísť na veľké stretnutie môjho spoločenstva a veľmi som váhala, či je to správne. Ale povedala som si, že každý má právo na zlý deň a je mi jedno, čo si ostatní myslia a že vyzerám ako idiot. Snažila som sa nenápadne, so sklonenou hlavou prejsť pomedzi ľudí, sadnúť si na svoje miesto a tváriť sa, že sa nič nestalo. Jasné, že je to prakticky nemožné, tváriť sa „jekrásnydeň“, keď zvnútra vylieza pravý opak, tzv. „jeminahovnodajtemivšetcipokoj“. Od začiatku sa ma každý pýtal čo mi je, či sa mi niečo stalo a či nechcem tabletku. Och, nepadlo to dobre, ale bol to pocit ako: ozaj majú tí ľudia záujem o to, čo sa so mnou deje? Neverím! Celý deň som odrážala otázky, hrala úsmevy a zdržiavala plač, dokonca som sa nedokázala ani postaviť a chváliť Ježiša, môjho najdrahšieho miláčika, na ktorom som závislá(btw, je to jediná závislosť, ktorá oslobodzuje). Na konci, som bola rozhodená ešte aj z toho, že mi vôbec nie je lepšie a načo som sem prišla. Vtedy za mnou prišiel kamarát, aby som mu povedala, čo mi je a tak naliehal, dal mi servítky na obe oči a bol taký láskavý, že to bola bodka a škrt cez myšlienku ľuďom na mne nezáleží. Vždy predtým som premýšľala, kde sa doňho vojde to veľké srdce, ale teraz už viem. Má ho na dlani. Hneď potom prišla kamarátka s tým, ako veľmi ma má rada a čo pre mňa môže urobiť, až som sa rozplakala a bolo mi o sto kíl ľahšie. Neskôr sa mi priznala, že si otvorila Písmo na mieste, kde je: naliehavo vás prosím, choďte za tými, čo sú zarmútení a potešte ich svojou láskou alebo niečo v tom zmysle. Och ako krásne sa zasa raz o mňa Pán postaral! A stará sa stále. A už dobre viem, aké dôležité je spoločenstvo, akých skvelých mám priateľov, že som pre nich vzácna, že s problémami treba ísť hneď von ...Boh ma cez tú bolesť toľko naučil...veď keby mi bolo stále dobre, rástla by som? Asi nie. Aký múdry je náš Pán!!!

Už takmer mesiac bývam v Košiciach. O trojizbový byt sa delím s dvoma kamoškami. Všetky sme ženské ako má byť a tak sme sa pustili do roboty- do upratovania. Počiatočná horlivosť, ktorá trvala ledva niekoľko hodín vyprchala a realita a la lenivosť nahradila rolu gazdyň. Skoro sme prišli na to, že takto to nepôjde a tak sme si rozdelili úlohy. Hlavné úlohy najvyššieho záťažového stupňa boli: umyť kuchynskú linku, umyť okná a upratať balkón. V pohode a po dohode som prijala úlohu čestného umývača balkóna na treťom poschodí, vchod č. 15. Lenže kto by si bol pomyslel, že táto práca v sebe ukrýva temné a viac, než temné zákutia. Kto by totiž pred týždňom otvoril náš balkón, nemilo by bol zahrnutý záplavou vtáčích hovien a sajrajtu podobnej povahy. Bojové povzbudzujúce heslo znelo: „pomaly ďalej zájdeš“ alebo „práca vykonaná pomaly a postupne sa javí kvalitnejšou“. Fáza jeden bola: „pozoruj a posúď ako na to“ a trvala týždeň. Po nej nasledovala fáza dva: „Zhrabovanie“ a trvala dva dni. Fáza tri bola úplne najdramatickejšia. Ťažko som bojovala s otázkou, čo s tou kôpkou. Strategicky som v izbe večer zhasla svetlo, obzrela sa napravo a naľavo, počkala, kým prejde babka so psom, zistila silu a smer vetra, schovala sa za zábradlie a pomaly opatrne všetku vtáčiu potrebu zhrnula smerom von z balkóna. Jupí, to bolo radosti, až sa mi lepšie dýchalo, síce táto metafora má nulovú platnosť, keď si spomeniem na prach a pach, ale aj tak! Bol to fajn pocit dobre vykonanej práce. Spolutešiteľky ma pochválili a uznali za odvahu. Zaspinkali sme s ľahkým pocitom rovnocennosti, že náš balkónik nie je o nič horší ako susedov a už nás občania z nášho vchodu nebudú mať za humusáčky. Ráno bolo svieže, slnečné a bezstarostné, až pokiaľ...mi nemenovaná spolubývajúce M.M. minútu po odchode z bytu nezavolala a naliehavo neoznámila TÚ novinu. Že naše hovienka sú na schodoch tak intenzívne rozložené, že sa po nich nedá prejsť. Tajomstvo prezradené, ego podlomené a s metlou ruke som zahanbene zletela dolu nenápadne zminimalizovať škody. Škoda len, že bolo po ôsmej hodine rannej a 90% nášho obyvateľstva už bolo v práci so značkami na podrážkach a s otáznikom v hlave.

zaujímallo by ma,kto vymyslel slovo ja. má niejake podmienky? už dávno som si čítala v sociologickom slovníku presný výklad v zmysle: označenie svojej osoby bla,bla. ale aj tak si myslím,že sú ľudia, ktorí majú menšie, a aj tí ktorí majú väčšie právo oslovovať sa takto.

JA - s vecami, čo ma rozčuľujú aj s tými, ktoré ma tešia, s alergiou na peľ, ktorá mi robí problémy, s mojou rannou melanchóliou, obedňajšou siestou a večernou únavou, s vecmi, kt robím rada aj s čudnými úchylkami...jednoducho TO, čo opisuje MŇA, teda JA.

Veľakrát, keď sedím v autobuse a počúvam a vidím tú CHORÚ ROVNakosť, núti ma to rozmýšľať. Všimol si niekto, koľko žltých hláv pribudlo na svet za posledné roky? Alebo že väčšina teenagerov používa tie isté gestá a frázy, kt sú mimochodom práve in? A viete, že tráva je underground a alkohol tiež prestal byť cool?! Že keď pätnástka vracia v kríkoch, nie je to dôkaz zrelosti? A rezať si žily a ľutovať sa ťa privedie akurát tak na psychiatriu? Pomúže to? Uverími niekto? Ustavične ma žerie, keď počujem hrubé a oplzlé slová z huby mladého prdiačika...a myslí si, ako rastie,a pritom ...

Bolí ma pozerať sa...stratené slová a rady, zbytočné zákazy...a potom-zranenia. Chápem, že sa hľadá, ale kopírovaním iných?????? Milujem mladých ľudí(veď nakoniec, sama k ním patrím)DOPRAčky, je v nich toľko potenciálu. dokážu robiť toľko skvelých vecí: energickosť, sviežosť, originálnosť...uffff. Je na ľuďoch, ktorí to majú v moci, aby ich naučili používať všetko to, čo v nich je osobité, diferentné...aby si mohol každý rozviť to svoje a volať sa ja

Nikdy sa nevzdávaj...
Život viery...
Zložiť svoju starosť na Pána....
Neboj sa, dôveruj...
To všetko sú veci, frázy, ktoré kresťan dôverne pozná. Lenže čo všetko to znamená v praxi? To mi nebolo dlho jasné. Boh sa ale postaral...
Psychológia bol od 14-tich môj sen. Nesústredila som sa na nič iné. Prispôsobila som tomu všetok môj čas. Maturitné predmety, doučovania, odborná literatúra....uf, teraz som si uvedomila, že to mojich rodičov stálo dosť veľa prachov. Môžem s čistým svedomím povedať, že som pre to urobila všetko, čo je v mojich silách, aby som sa dostala na školu, akú chcem. Prvé, druhé, tretie, štvrté, a aj piate príjmačky boli neúspešne. Aha! Niečo nie je v poriadku! Nič iné mi nezostávalo, len veriť! Zas to silné slovo, čo nekresťanovi nepovie nič. V takom ťažkom čase bol Ježiš ten, ktorý ma chytil za ruku a učil ma chodiť po vode. Milión plánov a alternatív mi prebehlo hlavou a s nejedným s nich prišla nádej. Nádej, že je o moju budúcnosť postarané, že Boh nenechá zahanbiť „svojho maličkého“. Predstava, že budem nezamestnaná s maturitou ma napĺňala hrôzou. Nie, skôr zúfalstvom. Aktívny človek s množstvom nápadov a energie má čo robiť, aby svoju produktivitu udržal na uzde. Ďalšia vec, ktorá mi nebola ľahkovážna bolo: čo povedia ľudia. DOKELU! Niekedy mám pocit, že sa točím v tom istom kole oslobodzovania a strácania slobody. Nechcem to, ale je ťažké kašľať na to, čo si myslia ostatní. Najmä vtedy, keď sú tu vaši blízky, na ktorých to pôsobí tak isto. Tlak rodičov a nepriame narážky, ktoré ma urážali robili všetko len horším. Hoci práve oni boli tými, ktorí boli so mnou celý čas a vedeli, koľko energie som tomu všetkému dala. V septembri som sa začala aktívnejšie venovať dobrovoľníctvu u nás v centre a celkom v občianskom združení, pod ktoré patríme. Utvrdila som sa v tom, že práca s mládežou a vlastne s ľuďmi je to, čo chcem robiť. A potom mi to došlo! Bola som tak zameraná na psychológiu, na Junga, Yaloma, Freuda a poznania človeka do špikového špiku kosti, že mi uniklo to podstatné. Pýtať sa Boha, čo má so mnou v pláne. Sociálna práca je vlastne to, čo potrebujem a už bolo dosť šišinkov. Mamka s tým vlastne prišla – daj si prihlášku na socprac, veď do 24 septembra si môžeš podať prihlášku. Dobre, vyskúšame! Vlastne som to brala za Boží plán. Super, klepol si ma po hlave, Bože a naučil dôverovať...sociálna práca je pre mňa a budem to študovať. Ok! Lenže pred pár dňami sa mi zrútil svet... na internete boli výsledky: neprijatá. Ako je to možné? Čo to má znamenať? Čo odo mňa chceš, Pane? Modlila som sa za budúcnosť a za silu v radosti prijať to, čo prišlo. Ďalší ťažký čas a navyše som v Poľsku a všetci ľudia, ktorým by som sa mohla vyplakať na pleci sú ďaleko... A dnes ráno....its like a mricleJ. Mamka mi zavolala, že mi chýbal iba jeden bod a že ma posunuli. Tak takouto ťažkou cestou som musela prejsť, aby mi došlo, čo je to: Boh sa postará....Thanksgod!

Jedna moja priateľka medzi rečou povedala, že človek, ktorému nezáleží na tom, čo ľudia hovoria, je slobodnejší. Čím viac sa schyľuje k výsledkom z príjmačiek, tým viac prichádzam na to, ako ma táto moja nesloboda obmedzuje. Vau, všetci ľudia, ktorí by to hovorili sú buď nezamestnaní so základnym vzdelaním, zamestnanci so stredoškolským vzdelaním, alebo ľudia ktorí boli na vysokú školu prijatí bez príjmačiek. Kde to v sebe berú... A ja som najväčší tupček, že sa takýmto niečím vôbec zaoberám.
Milujem anonymitu mesta. Každý si venčí vlastného psa a pozerá sa do vlastného taniera. Problém je v tom, že nemám ani psa, ani tanier, ani ... guráž a odvahu. To nie som ja. Je zvláštne, že som sa sama prichytila pri myšlienke, že nijakí ľudia v mojom veku to tak nerobia. Heinberger bol superchlap so supermozgom, lebo hovoril, že až keď sa človek odpúta od toho, čo SA robí, čo SA hovorí, čo SA žije(...), až vtedy môže vzniknúť JA. Ešte neviem, ako to urobím, ale chcem to! SA je príliš prežité, ošúchane, pokrytecké, nesamostatné a nekreatívne. Najväčšou poklonou pre mňa bude, ak mi niekto povie, že som JA... hoci aj v šesťdesiatke, zatiaľ to bude TO proces

čo všetko je človek schopný urobiť aby uspokojil ľudí okolo seba. ako často násženie do predu práve táto motivácia. stane sa niekedy,že budú spokojní a nič viac nebudú chcieť? NIE!!!!! Stále sa nájde niekto,kto vašu prácu skritizuje, odignoruje ju alebo sa len vysmeje. Pre vás to bolo možno maximum, práve tá horná hranica, za ktorou je asi už len zázrak. NAČO? Načo by sme mali žiť pre uspokojovanie ostatných, keď nás to nenapĺňa? Verím, že každý človek je na niečo povolaný. Svoje self, ktoré by mal rozvíjať na každú stranu a nasmerovať sa tam,kam je to preneho prirodzené. Nie je to jednoduché. To vám povie každý mladý človek, ktorý práve opustil zabehnuté koľaje stredoškolského života a očakáva sa od neho niečo ozajstné(avlastne aj hocikto iný). Môže sa nechať sotiť na miesto,kde sa to rodičom páči a vždy o tom snívali, že tam ich dieťa bude. Dedko bol lekár, otec bol lekár.... a ja ....
Kašlem na všetky očakávania okolo!!! Boh ma pre mňa pripravené čosi perfektné a do jeho plánu sa postavím rada, lebo on je ten, čo ma stvoril aj s mojimi schopnosťami a túžbami. Pane, pôjdem za Tebou!

Robíme to,čo sa páči susedom, nadriadeným, priateľom, alebo aj ľuďom, ktorí prejdú okolo po ulici. A s tým nesúhlasím! Ak mám rada zvieratá, tak ich budem ospevovať, chrániť, možno vlastniť a možno aj robiť kampaň Zachránte veľryby. Ale ja ich rada NEmám a toľko ľudí sa preto na mňa čudne a podozrievevo pozrelo. Rada ich jem, nosím oblečené , pretože pre mňa to neznamená nič zlé.Veď na to boli stvorené, aby nám slúžili. A ak je to u niekoho naopak, rešpektujem to. A vzžadujem od ostatných, aby rešpektoveli mňa. Pretože som jedinec,ktorý má rád ľudí, teplo, sladkosti, rád hrá na gitare a venuje sa mládeži, žehná ľuďom a snaží sa rozumieť politike...a milión drobností! O tom to predsa je...zapadáme do seba, preto nemôžeme byť rovnakí a musíme sa rešpektovať!
Nchcem robiť to, čo mi niekto nadiktuje! Nech to znie akokoľek rebelsky, som nanajvýš slušné a milé dievča. Stačí len....nechajte mi priestor

Every time i am going somewhere i am leaving this place with tears(sometimes outside, sometimes also outside). Why? What is doing this places that amazimng for me? People...i have never seen more beautiful and complicated creature at the same time before. People are making the world. Love, feelings, emotions, relationships...Also this place – Tunisia got me because of this. First time I thought I would never like this licky and very(somehimes more than very) friendly people. Something was strange on their behaviour...something you cant see in the europe. Regime they are living in is making them different. Border is menace, skin is temptation, money is heaviness. I got at least five offers to the wedding. It was a bit funny, but just until the time I realized how strong must be their hunger to go abroad it wasnt funny for me anymore. Wedding is one of the few opportunities to go behind the border legally. My new arabic friend Bouraui shared me what is the illegal way. How it usually ends and how people are dying of this. Just imagine old rugged crowded boat full of people with wiew of freedom heading to Italy(for disaster). If the boat is not broken during the way,it is demaged by Italians. Never mind, nobody care, because they were travelling illegal and they wasnt welcame in there. There is no statisc , there is no list nobody knows the number how many freedomsick beople...
...nobody can judge them. Well, visit of tunisia touched me in many ways. I can more appreciate what I have at home and tell to people: I have Tunisian friends and they are gorgeous!

...no tak taky.Mam takeho kamarata,čo sa vola Vlado. No človek by nepovedal čo je to za chlapa takeho vykukaneho zjavu. No rebrik nepotrebuje a ani záťaž keď fuka vietor,lebo mu aj nejaky dvojhlavy aj trojhlavy narastli. No važne pod tou kožkou. Gate taaake velke ma stale a čiapku taaku velku(keď zaharaši, tak aj ružovu). A teraz mal neniny frajer
Tak teraz ti to vyjasnim, čo si o tebe myslim.

Vela času človek potrebuje, aby ťa človek ako-tak zmapoval. Bola som pri tom, ked si ešte nevedel ani kde maš hranice. a dokonca aj pritom,ked si jasne vedel,kde ich chceš mať a viedol si vojny a staval múry. a teraz viem čo sú tvojimi capital v tvojom vlastnom svete. dovolím si s istotou tvrdiť, že piliere, na ktorých si postavil celú ekonomiku sú stabilné a čisté. Pod komplikovanými filozofickými myšlienkami sa skrýva svätá jednoduchosť. presne tá, ktorou sa dotýkaš ľudí a ktorou im rozumieš. Pod veľkou nedôverou v seba je intelekt, kreativita a potenciál. Je mi jasné, že kdesi urobíš dieru. Kľudne môže byť tichá a úzka, ale určite bude hlboká. Jednoznačne sa mi nedáš vymazať! Nie si človek z davu, si Vlado, čo je s ním sranda, čo sa bije za svoje právo, aj za iných, čo ešte stále hľadá, čo ma rád pivo, čo sa šialeno smeje, čo si po ťažkej noci málo pamatá, čo zje aj guľaš s uhlikami, čo chce byť iba vlastný, čo hocikedy strelí debilinu a robí smiešne veci, v ktorom je riadny kus maleho chlapca s beťarskými očami ,ktoremu prachy nikdy dlho nevydržia. neexistuje nijaky Vladovi podobný človek. Nemám už viac slov...aj keby som chcela. Prajem ti všetko pravé! Diki, kamoš

tak takto presne to nebolo.žiaden veľký velkam sa nekonal...teply, nedýchateľny vzduch, poloprázdny klimatizovaný autobus a špinavé ulice plné kakaových chlapíkov, ktorí len tak nič nerobia alebo nič nerobia a pritom fajčia vodnú fajku. bordelu, ktorý bol na uliciach som sa zľakla alebo skor vo mne navodil nepohodlnu predtuchu nepodarenej dovolenky. doraziť na mieso, kde sme boli ubytovaní bolo ako prekročiť aspoň tri časové pásma a ocitnúť sa v poloraji. o všetko bolo postarane pláž bola čistá a takmer prázdna...v nočnom vzduchu voňala soľ, zabudnuté opaľovacie krémy a premárneny deň. až keď som sa druhé ráno prebudila a poobzrala sa, uvedomila som si rozdiel medzi tým, čo som videla vonku a čo je tuto. obsluha sa vám za jeden dinár bude klaňať a každý z nich pritom rozpráva aspoň troma jazykmi. leniví turisti sa povaľujú pri bazénoch aj keď slnko je práve najvyššie ...nikto si nevšimol, že čašníci majú čierne dlhé nohavice a košeľu zapnutú až po krk a že sú práve v tej istej horúčave. nie, tuto človek nespozná tunis -pravý tunis. hrdinka by som bola, keby som sa vybrala na prieskum do divokých ulíc. ale taká niesom, aj mne je lepšie ležať pri bazéne, ale po minerálku si pôjdem sama.

Ak je niekto, komu blúdia myšlienky...JE
Tmu preráža provokatívne svetlo monitora. Večer ma zabíja svojou samotou. Kto ju má rád? Myslím samotu. Ja nie. Táto tma plače, nikto ju nevidí tak, ako ja. Nikomu neplače. Mali ste pravdu pán Kant.
Bolia ma oči a navyše nechcú plakať. Boh nám dal oči aj na plakanie. Aj mužom. Koľko je na svete mužov? Chcem jedného s veľkými rukami a srdcom. Nie, nie srdcom, je príliš telesné. S veľkými rukami a dušou plnou Ducha. Musí milovať Lásku. Aj ja ju milujem. Aj keď jej nerozumiem- ona mi rozumie. Ak mi ju vezmete, vezmete mi všetko. Ešte že sa to nedá. Ľudia radi skúšajú, čo všetko ten druhý vydrží. Vďaka, Pane, za tvoju veľkosť. Dovoľuješ mi žiť Teba, to je veľmi fajn. Ďakujem.

Na chvíľu sa mi zachcelo byť Jessicou Parker. Videli ste Sex v meste? Vždy som obdivovala jej krásu. Chcem byť ako ona. Vlastne, nechcem. Nemať Boha, pehy, Nietzeho na stole, krásu v uhorke, mladosť...toľko vecí. Každý, kto by chcel byť niekym iným, nech porozmýšľa o čo príde, ak stratí seba. V prvom rade seba- myšlienky, názory, pohľad... Počkať ja som to, čo žijem, takže nikto nemôže byť ja, iba ja môžem byť ja. Ak by bol niekto iný ja, už by nebol ja. V tom je jedinečnosť človeka. Celé ľudstvo je len jedno.

...asi preto, ze su takmer styri hodiny rano a ja stale cucim pri pocitaci. nie som maniak, ani mi obzvlast nerobi dobre svetlo monitora, len si uzivam samotu. Nemam rada samotu, ale tento cas v irsku krici o chvilku ticha. stale niekto rozprava, otvara a zatvara dvere, niekto ma pustenu hudbu, skripe so stolickou....dokelu...ani chvila ticha...a tak som objavila noc.vsetci su bud v posteli alebo na party...iba ja som v studovni. Dufam, ze zasa nezaspim na hodinu. Dnes sa mi to stalo velmi nepekne...zobudila som sa o 9:08 a hodina sa zacina o 9:00...nikto to nekontroluje, lebo sme adults a mame controll ourselves, ale uplne mi staci skaredy pohlad Dana. BTW, najzaujimavejsia cast na dnesnej hodine except coffee-break bola uloha najst nieco krasne na druhom pohlavi. Zeny, samozrejme vycitali muzom porod a menstruaciu a muzi zenam prsia a vplyv na nich(nie na prsia, na muzov). Nikdy by som nepovedala, ze to vnimaju tak isto. vedela som, ze muzi sice su na vysomkych postoch, ale viac-menej na nich maju velky vplyv zeny...ale ze chlap to prizna,tak klobuk dole. Po sialenej anglickej lesson sme mali tackovu bitku a zemiaky s nejakym cudesnym maskom(vsetci boli nesmierne stastni, ze to nie je sea food). Potom shopping (ak sa tak da nazvat obzeranie si veci bez penazi(ahoj mami, zabudla si na mna,slubila si ,ze mi hodis nejake prachy na kartu)). Nakupovanie skoncilo pri chlebe a mineralke a behu na workshop. Mali sme hosta, nejaky ujcek, ktory ocividne zboznuje detske pravo v irsku a spi so zakonnikom a statistikami. V podstate bol celkom mily, chcel, aby sme vsetci mali take dokonale detske prava ako irsko, ale o to predsa nejde. Po tazkych dvoch hodinach som zjedla takmer cele energeticke zasoby a cakala na veceru. a zabudla som povedat, ze som si kupila irske cd,tak ekrcmove,co uz pozname naspamat, tak som to pocuvala. Beh na veceru-mnam,mnam. Po veceri tazka dilema,co dalej. Rozhodnutie pre park, fotky, spanok ,chut na varenie. Chut na varenie!!!Z coho boli nakoniec hranolky z "fish and chips" a chlieb s maslom a guinness z vecierky. no, ked sa na to retrospektivne pozriem, znie to horsie ako to naozaj bolo.Cas s milion narodnostami, internetom a konecne cas pre seba...a sme tua myslim,ze je na case odlozit pocitac,lebo zacne smrdiet,chudacik,nema pokoj.Juha(Finland)je taky zlatuliak inteligent, nikomu nepovie nie.A tak putuje...

Vobec neviem triezvo posudit,ci som tu napisala nieco normalne alebo uzitocne. Som prilis unavena . Esteze ma poznateMoj pondelok pomaly konci, idem si do postele pre utorok

Except, ze sme hladali hostel asi pol hodinu a ze vyzeral ako vyzeral ...si toto mesto ziskalo moje srdce. Plno mladych ludi sedi pri rieke, hraju na bongo, gitaru, maluju alebo sa len smeju a spievaju si. Nikto sa nestara, taka mlada revolucia ticho skryvajuca myslienku kapitalizmu. Nieco velmi carovne bolo na ich spravani, a predsa sloboda. Robila slobodnymi aj nas),co bolo velmi pohodlne. Zavidela som im aj more a lighthouse...kde sme mali asi najkrajsie chvile z celeho Irska........................................

pretoze ked ste v irsku a cely mesiac papate biely maxilepkovy chlieb, mozte byvat na stvrtom poschodi a behat hore-dole..priberiete minimalne tri kila.hovori zo mna skusenost. poznate to,vetrom oslahana, dazdom premocena...A tak som sa rozhodla upiect slovensky chlieb. Bohuzial, zatial nemozem share ziaden moj novy trapas, pretoze som ho zatial neupiekla, ale skoro sa stane. Ale to nie je dovod, preco je dobre vediet varit. Jednoducho....mali sme international ebening. Kzdy prezentoval svoju krajinu. Ja som kupila babiku zo supolia, kertamiku syry, slovenska kolegyna ma doplnila s jej tovarom a tak sme boli uplne(aspon sme s to mysleli). Cela pysna s pocitom dobre vykonanej prace som sa tesila na tento vecer, ako slovensko zaziari, az kym ostatne krajiny nezacali hovorit o narodnom jedle, ktore sa chystaju pripravit. Shajt(ako sa tu hovori)! S pocitom zrelosti a zodpovednosti za reprezentaciu krajiny som zavolala mamke. Vzhladom na absenciu bryndze v irsku som sa rozhodla pripravit pirohy. Prve prekvapeni e pre mna bola muka...extra soft a potom nieco ako struhanka. A kedze som nevedela,ze ta struhanka bude struhanka...tak som si o nu poprosila. S doslym tovarom som si zahresila a rozhodla sa radikalne a zrelo riesit tento problem(zavolala som babke). Pouzila som niecije vajcia, by sa mi to cesto zlepilo a stravila miesenim asi hodinu...a mala som dobry pocit. Zabudla som spomenut velmi dolezitu vec: v nasom hosteli nemaju valcek,takze som pouzila cinsku vazu z recepcie. Odhliadnuc od toho, ze farba z vazy mierne prenikla do cesta velmi pomohla. Ked boli pyrohy hotove, pozastavila som sa nad ich zvlastnym hnedym zjavom, ale len na chvilu, lebo som meskala(samozrejme). Rychlo som uvarila najkrajsie z nich a bezala cela od muky hodit pirohy(ak dovolite nazvat ich tak) na nas reprezentacny stol. yessss, nikto z council of europe si to nevsimol a tak som zasa bezala na stvrte poschodie prehodit saty a potom zasa dole. To, v akom stave bola v tom case kuchyna necham na vasej predstavivosti(do akej miery ma poznate). Vecer prebehol fajn...bola som trochu napata, kto bude jest tie nase trirohy a ake vlastne su a ake budu studene, ale vyriesila som to priam genialne na svoje pomery. V case ochutnavok som stala pri nasom stole a kazdemu som hovorila,ze tu nie su ziadne vhodne ingrediencie, uplne ina muka a ze pirohy mojej babky chutia uplne inak...a doplnila som "You should believe me"a krasny usmev. Tak v celku som urobila my best. Ale rozhodla som sa vediet varit......