koptak takto presne to nebolo.žiaden veľký velkam sa nekonal...teply, nedýchateľny vzduch, poloprázdny klimatizovaný autobus a špinavé ulice plné kakaových chlapíkov, ktorí len tak nič nerobia alebo nič nerobia a pritom fajčia vodnú fajku. bordelu, ktorý bol na uliciach som sa zľakla alebo skor vo mne navodil nepohodlnu predtuchu nepodarenej dovolenky. doraziť na mieso, kde sme boli ubytovaní bolo ako prekročiť aspoň tri časové pásma a ocitnúť sa v poloraji. o všetko bolo postarane pláž bola čistá a takmer prázdna...v nočnom vzduchu voňala soľ, zabudnuté opaľovacie krémy a premárneny deň. až keď som sa druhé ráno prebudila a poobzrala sa, uvedomila som si rozdiel medzi tým, čo som videla vonku a čo je tuto. obsluha sa vám za jeden dinár bude klaňať a každý z nich pritom rozpráva aspoň troma jazykmi. leniví turisti sa povaľujú pri bazénoch aj keď slnko je práve najvyššie ...nikto si nevšimol, že čašníci majú čierne dlhé nohavice a košeľu zapnutú až po krk a že sú práve v tej istej horúčave. nie, tuto človek nespozná tunis -pravý tunis. hrdinka by som bola, keby som sa vybrala na prieskum do divokých ulíc. ale taká niesom, aj mne je lepšie ležať pri bazéne, ale po minerálku si pôjdem sama.